Drogy neberiem a v base som nikdy nesedela. Napriek tomu je nadpis správny. Ako správnemu recidivistovi sa mi už asi po 6. (?) raz vrátila na oko moja obľúbená chorôbka - iridocyklitída. Musí ma mať veľmi rada. Stále ma navštevuje, samozrejme bez opýtania. Občas naznačí, že je už na ceste, ale to len aby som sa pripravila. Vyhnúť sa jej totiž väčšinou nedá. Nikdy nepovie, prečo prišla. Niekedy sa zdrží dlhšie, inokedy odíde tak rýchlo ako prišla. Takúto nezvanú návštevu sa snažím poslať vždy tam, odkiaľ prišla – do čerta. Vždy pomocou naslovovzatých špecialistov – slečny UNIDEXAovej a pánov UNICLOPHENa, ATROPÍNa a ULTRACORTENOLa. Posledný menovaný, prvým menom Prednizolón, patrí práve do širokej rodiny steroidných hormónov, konkrétne kortikosteroidov, pochádzajúcich z kôry nadobličiek. Pán ATROPÍN je vo funkcii hlavného dverníka – drží zreničku otvorenú dokorán počas celého exorcizmu, aby sa nemohla akomodovať a teda zbytočne dráždiť iridocyklitídu.
Ak nestačia títo odborníci, musia prísť na pomoc pani DEXONA, prípadne pán DIPROPHOS, ale oni už riešia situáciu radikálne. Kým prví štyria sú k tej potvore slušní a zhovievaví – snažia sa ju poslať preč prostredníctvom očnej roztokovej instilácie, zvyšní dvaja sa s ňou vôbec nehrajú – duria ju priamo injekciou do spojovky a to je pre ňu ako mučenie (našťastie pre mňa nie :)). Niekedy sa pre zvýšenie účinnosti musím na pár dní ubytovať v Ústave na výkon exorcizmu – NsP v NR, obvykle na 5. poschodí mäsiarskeho ;o) pavilónu. Exorcisti sú zvyčajne milí, jeden je dokonca veľký fešák. O sympatickom sanitárovi Jožkovi už ani nehovoriac :))...
Mám taký neblahý pocit, dúfam, že sa mýlim, ale opäť sa tuším hlási návšteva non grata, napriek tomu, že odišla len pred pár dňami...
To by bolo na dnes z vedy exorcistickej všetko. Ďalšia lekcia recidivizmu bude asi až keď mi opäť narastú mandle :)) –> btw, o tej mäsiarčine tiež niekedy nabudúce.
Komentáre
iris
Veď to,
iridocyklitída
veru nie si,
IRIDOCYKLITÍDA