Mám kamarátku. Nikdy nebola úplne zdravá, ale je na tom lepšie než jej sestra - dvojička, ktorá je odkázaná na dialýzu. Vydala sa, túži mať dieťa. Asi pred dvoma rokmi bola šťastná, čakala vytúžené detičky - dokonca dvojičky. Nazvime ich Andrejka a Radko. Bola s nimi v rizikovom tehotenstve. Andrejka sa narodila mŕtva, Radko zomrel na druhý deň...
Asi pred 2 mesiacmi bola kamarátka v kútiku svojej ubolenej duše opäť šťastná, nedostala to. Šla k lekárovi, potvrdil jej radostné očakávanie. Pred dvoma týždňami išla v noci po schodoch, vypnúť svetlo. Dostala kŕč, začala krvácať. Prišla o svoje bábätko. Zase...!!!
Pýtam sa, kde je spravodlivosť? Prečo človek, ktorý toho už toľko vytrpel, musí trpieť opäť? Zas a znova... Prečo sa jej nemôže narodiť aspoň jedno dieťatko, aby bola aj so svojím manželom šťastná? Prečo...???
Ja sa nechcem rúhať, ale akosi sa mi nevidí spravodlivé, že mnohým ľuďom, ktorí deti nechcú, sa deti narodia, aj niekoľko, a tým, ktorí by ich chceli viac, než hocičo iné na svete, sa nenarodí ani jedno...
Niektoré z tých nechcených detí majú šťastie, že sa krátko po svojom narodení dostanú tam, kde ich chcú - do novej rodiny. Ale iba v prípade, že dostanú šancu prísť na tento svet.
Mám malú sesternicu. Má tri roky, teraz je to taká malá čertica. Má šťastie. Nielen preto, že je v rodine, kde ju ľúbia. Má šťastie, že sa vôbec narodila. Keby to jej biologickej matke neohrozovalo zdravie, bola by podstúpila interrupciu. Dnes by sme Sárku nemali... Sárka má aj staršiu sestričku. Tá mala tiež šťastie, z rovnakých dôvodov... Tiež žije v nejakej, mne neznámej, rodine, ktorá ju iste miluje - určite viac, ako jej biologická mama.
Tak sa ešte raz pýtam: Pane Bože, prečo...?
Komentáre
hej
chimera
Hej, mohli by sa zamysliet, ci boli ako deti inaksie... Asi budu inak rozmyslat, ked im "zacnu tikat" biologicke hodiny a zatuzia mat deti a zistia, ze to niekedy nie je az take lahke...
firuze
chimera